Každý, kto ma pozná, vie o mojej láske k mačkám. Našu prvú sme mali, keď som mala dvanásť rokov. Moji rodičia našli pri Bille zranené čierne mačiatko a doniesli ju domov. Volala sa Čička a bol to miláčik. Čakávala nás pred domom, kým sme sa vracali z práce alebo školy, kým ju nezrazilo auto. Vtedy umrel kúsok mňa, lebo to bol prvý mačací miláčik. Nikdy nezabudnem na to, ako nám pri sťahovaní nosila do auta svoje mačiatka, aby sme ich tam nenechali. Okrem nej sme ich mali doma vždy niekoľko, spávali so mnou v posteli, sedeli na tajňáša pri stole, dostávali šunku a kuriatko, kupovala im hračky a myšky, ktoré sa dali natiahnuť a naháňať. Ľudia neraz nechápu, prečo ich milujem. Lebo sú slobodné, nespútané a dokážu milovať z celého srdca. Lebo ak sa vráti, je to nádherný pocit. Mačky mám aj na nálepkách, ako sošky, na šálke i na perách a ceruzkách. Najnovšie mám aj voňavku, ktorá je dokonalá.
