Keď som študovala v Nitre, rozhodla som sa do školy dochádzať. Mnoho ľudí nad mojím rozhodnutím krútilo hlavou. Že si neužijem študentský život, že stratím veľa času, nič nebudem stíhať. Milovala som to obdobie. V autobuse som veľa čítala, učila som sa, každý deň sa predo mnou menila krajina. Na jar som sledovala, ako kvitnú polia, v lete ten zvláštny pokoj, na jeseň farbiace sa lístie, v zime ten chlad a snehovú rozprávku. Poznala som stromy, polia, domčeky. Bola som unavená, ale zbožňovala som to. Cez okná medzi prednáškami som sa túlala obchodnými centrami (v zime, na jar a jeseň som sa najradšej motala po vonku) a objavovala svet, ktorý som dovtedy nepoznala. Najviac ma to ťahalo do parfumérií, kde som prichádzala na to, že slovo voňavý má nekonečné množstvo odtieňov. Mnohé okolo mňa prešli bez väčšieho záujmu, ale niektoré ma opantali natoľko, že som utekala domov, aby som si ich mohla objednať o kúsok lacnejšie. Od Lanvina to boli dve parfumované vody, z ktorých jednu si kupujem pravidelne.
