Už len pár hodín nás delí od príchodu nového roka 2015. Rok 2014 by sa v mojom živote dal označiť za prelomový. Vo viacerých ohľadoch. Rozhodla som sa, že idem bilancovať :)

Prvé mesiace roku 2014 sa niesli v znamení diplomovej práce, ktorej tému som si zvolila sama a veľmi ma zaujímala. Písala som ju s veľkým nadšením a elánom, nečudo, že už v januári bola takmer celá hotová. Letný semester sme nemali, preto boli nasledujúce týždne pokojné a mohla by som ich označiť za posledné skutočne bezproblémové dni môjho študentského života. Horšie to už bolo pred štátnicami, kedy ma celkom pohltil stres a neraz som nebola schopná triezvo a racionálne premýšľať. Pritom som nemala čo stratiť - aj keby to nevyšlo, vždy som mala opravný termín. Nakoniec som bola sklamaná, ale nie preto, že by som to nedokázala. Červený diplom mi ušiel o jednu známku, lebo som zazmätkovala. Až nepochopiteľne. Nevadí. Kúsok červeného obalu by mi život veľmi nezmenil Promócie boli malou veľkou slávnosťou, oslavou troch písmeniek, kvôli ktorým som drela dlhých päť rokov. Na to, čo prišlo potom, som veľmi pripravená nebola. Mesiace bez práce, doma, neraz len medzi štyrmi stenami, boli ubíjajúce a často som klesala na duchu. Nájsť si prácu nie je ľahké a dnes sa človek musí obracať, aby prežil (nieto ešte s diagnózou beauty blogger, ktorý by vykúpil všetko, čo sa mu páči). Vtedy ma môj blog veľmi držal nad vodou. Stalo sa z neho moje útočisko, kde som mohla písať, snívať a diskutovať s Vami. S každým jedným čitateľom rástla moja chuť písať a písať naozaj dobre, aby som sa poďakovala za všetku priazeň, ktorú si nesmierne cením. Lebo bez Vás by nič z toho, čo robím, nemalo veľký zmysel. Opäť som sa utvrdila v tom, že tak, ako viem rozdávať chválu, viem aj haniť, snažím sa, aby boli recenzie čo najobjektívnejšie a pomohli Vám vo výbere. Uzavrela som viac výnimočných spoluprác, vďaka nim som spoznala nové značky, produkty, stránky a skvelých ľudí, ktorí sa mi veľmi snažili pomôcť, poskytli mi veľa cenných rád a informácií. Verím, že časom bude blog ešte lepší, naučím sa robiť lepšie a kvalitnejšie fotografie (i keď tu musím brať do úvahy vlastnosti fotoaparátu, nielen svoju nešikovnosť) a moje články Vás budú stále baviť. Mám pripravených niekoľko nových rubrík, preto tajne dúfam, že času na blog bude dosť. Celé leto som žila viacmenej blogom a knihami. Až september mi priniesol vytúženú zmenu - konečne som začala pracovať, bola som medzi ľuďmi, našla som si nové priateľky, s kolegyňami sme si perfektne sadli a neraz sa smejeme tak, že nás je počuť aj na konci chodby. Nikdy by som nečakala, že tá práca prinesie do môjho života ešte jednu zmenu - lásku. Svojho priateľa som spoznala vďaka tomu, že pracuje na tom istom poschodí a pripomenul mi, aké krásne je milovať. Bola som veľmi dlho sama, možno vlastným pričinením, možno hrou osudu, ale to, čo mi chýbalo, mi teraz ponúka život. Trochu som zabudla na čaro tých bezstarostných okamihov, kedy som len ja a on. Na motýliky v brušku, roztrasený hlas a ruky, nedočkavosť, ľahkosť prepletených rúk a chuť bozkov. Asi preto mám opäť chuť písať, tvoriť a hlavne žiť. Žiť pre neho. Alebo kvôli nemu? Koniec roka mi priniesol aj trápenie, keď som sa snažila zaučiť sa na nové miesto. Žiaľ, po troch dňoch, kedy som plakala, nejedla, nespala a premýšľala nad tým, že tú prácu by som nedokázala vykonávať, lebo ma tak veľmi nebavila, som to vzdala. Cítila som sklamanie. Nie z toho, že tá práca bola taká, aká bola, ale zo seba. Že som to nezvládla. Chvíľku som o sebe pochybovala, ale potom som si uvedomila, že sa nesmiem trápiť nad tým, čo nedokážem, ale musím rozvíjať to, čo mi ide a v čom som dobrá. Skúsim myslieť na to, že keď sa jedny dvere zavrú, iné sa otvoria. Možno mi osud zaveje do života niečo iné, o čom budem môcť vyhlásiť, že presne na to som čakala. Ťažké chvíle ma tiež presvedčili o tom, aká dôležitá je sila priateľstva. Moja Robi stála pri mne, či som sa smiala, či som plakala. Niekedy sme sa nepotrebovali ani zhovárať, ticho a spoločnosť liečili naše ubolené dušičky, lebo každý z nás v sebe nosí svoje vlastné trápenie a tešili sme sa, že máme jedna druhú. Kým to tak je, nikdy nebudeme opustené, ani keď nás bude deliť veľká vzdialenosť.

Už zajtra tu bude nový rok. Určite však on sám neprinesie zmenu. O tú sa musíme pričiniť my, lebo my tvoríme náš svet. Z úlomkov, okamihov, chvíľ šťastia, radosti, smútku, nadšenia. Moji najdrahší čitatelia, do roku 2015 Vám chcem zaželať veľa zdravia, lebo je vzácne, veľa šťastia, lebo je krásne, veľa lásky, lebo tej je málo a veľa úspechov, aby to za reč stálo :) Nech je nový rok lepší ako ten starý, aby ste našli odvahu plniť si svoje sny a šli ste za tým, čo má pre Vás naozaj zmysel. Verím tomu, že v novom roku sa tu opäť stretneme a moje články pre Vás nebudú sklamaním.

Vaša Lucia