Myslím si, že asi žiaden rok ma nenaučil toľko, ako tento. Keď sa spätne obzriem, bol veľmi náročný, ťažký, plný emócií a boja s okolnosťami. Ochorela som zo stresu. Operovali ma. Budú ma operovať. Nikde som nemohla cestovať a nikde som teda nebola. Operovali mi Richarda. Na okamih som nenávidela celý svet. Nemohla som chodiť. Siahla som na dno svojich síl. Ale naučila som sa, že žiadna práca nestojí za slzy, bolesť a chorobu. Že v sebe viem nájsť strašne veľa sily. Že v konečnom dôsledku do seba všetko zapadne a nakoniec sa človek dostane tam, kde mal byť. Že niekedy sa naozaj musíme naučiť tancovať v daždi. Nebolo to ľahké. A ešte chvíľu nebude. Ale viete čo? Stále som živá, trochu zdravšia ako som bola a ešte stále mi ostali nejaké sny. Blogu som sa venovala menej, ako som chcela. A chcela by som veriť, že budúci rok to konečne bude lepšie. So želaniami treba opatrne, lebo vesmír ich občas splní doslova, ale trochu inak, ako by sme si predstavovali. A tak nejdem myslieť na to, ako začnem nový rok. Ale ten starý ukončím voňavo :)