Hlásim sa po operácii, aj keď to bol boj, žijem a konečne som sa dostala poriadne k notebooku :) Myslím, že každý, kto zažil naše zdravotníctvo zblízka, mi dá za pravdu, že to nie je med lízať. Operovať ma mali 26.8., no priamo z nemocnice ma poslali domov, že operácia sa odkladá na 31.8., lebo je veľa úrazov a nestíha sa operovať. Mrzelo to, ale prišla som domov a tam sa mi na schodoch podlomilo to koleno, ktoré mi mali operovať. Ocko mi predtým nalepil na schody protišmykovú pásku, takže pád bol mimoriadne bolestivý - cestný lišaj som mala na niekoľkých miestach, nevládala som stáť na nohách a myslela som len na to, že ma nezoperujú. Našťastie, napriek všetkému, ma minulý týždeň operovali a ja sa pomaly staviam na nohy. Len s barlami, ale stojím :) Každopádne musím uznať, že som mala veľké šťastie na sestričky aj šikovného lekára a okrem zničených žíl nemám žiadne zlé spomienky na pobyt v našej nemocnici. Trvalo mi, kým som sa dostala k blogu, no dnes sa teším, že zasa píšem a všetko zlé je za mnou :) A september otváram produktom, ktorý považujem za must have  v prípade, ak vás trápia vyrážky. 

Mario Badescu Drying Cream Lokálna starostlivosť